Primitívna brutalita je sprievodným javom dejín USA.

Agresívny útok na vojenskú základňu suverénneho štátu – Sýriu je len ďalším dôkazom primitívnej a bezočivej brutality USA, akú zvykli používať po celú dobu histórie svojej krajiny. Ľudia, ktorí prichádzali z Európy so zámerom nájsť si nové prostredie a prostriedky na svoj lepší život, ale aj zbohatnúť a nadobudnúť majetok a peniaze, sa rýchlo premenili na primitívno brutálnych dobyvateľov, ktorí okrem bizónov vykántrili aj pôvodných obyvateľov a prisvojili si ich zem. Tu nerešpektovali ani morálne, ani náboženské, ani všeobecné princípy humanizmu, o ktorom dnes tak „precítene“ hovoria. História môže dosť podrobne doložiť na faktoch, že primitívna brutalita bola charakteristická pre život v USA i v období vzniku „bohatej vrstvy“. Vtedy sa majetok získaval „právom silnejšieho“, násilím, zabíjaním, okrádaním, podvodmi a manipuláciou s ľuďmi. Ale aj v súťažení mafiánskych klanov, porušovaní zákonov prohibície, možnosťou neobmedzeného vlastnenia a používania zbraní, pašovania tovarov i ľudí. Primitívna brutalita a bezočivosť bola neoddeliteľnou súčasťou aj oficiálnej politiky štátu v 20.storočí. Okolo 200 vojen a agresívnych zásahov dnes nie je žiadnym tajomstvom a fakty o nich je možné nájsť na internete. Uvedené správanie sa nezastavilo ani na prelome 20. a 21.storočia. Svojvoľné, bezočivé vojenské zasahovanie vo Vietname, v Kambodži, v Laose, vmiešavanie sa do záležitosti štátov v Latinskej Amerike, v Indonézii, v Afrike bolo vždy spojené s primitívnou brutalitou použitou v otvorenej agresii, alebo vo forme činnosti tajných služieb USA. Vtrhnutie do Iraku, pod klamlivou zámienkou zabrániť Saddamovi Husajnovi použiť zbrane hromadného ničenia, bolo a zostava znakom bezočivosti a nehanebnosti oficiálnej americkej politiky. Tak ako následné bombardovanie krajiny a raketové útoky, ktoré spôsobili smrť státisícom ľudí,, ale aj samotná poprava prezidenta, ktoré ostanú nezabudnuteľným príznakom primitívnej brutality rado by „najvyspelejšej“ krajiny svetra. Agresia do Afganistanu i do Líbye bez ohľadu na mienku ostatných štátov sveta túto bezočivosť, ale aj primitívnu brutalitu potvrdili. Bezočivosť, ignorovanie medzinárodného práva i medzinárodného spoločenstva v 21.storočí je dôkazom toho, že vládna moc v USA požíva naďalej metódu, ktorá je sprievodným znakom správania sa mocných i predstaviteľov moci v tejto krajine. Primitívna brutalita je v tom, že USA opäť bez dôkazov a vyšetrenia obviňujú prezidenta Sýrie z použitia chemických zbraní voči vlastným obyvateľom. A nielen to. Na základe domnienok, či skôr jednostranného tvrdenia trestajú krajinu, jej ľudí a, vojakov, ničia jej materiál. Za jednoznačného orušovania medzinárodného práva a pravidiel OSN. Zasahujú do ovplyvňovania vnútorného vývoja krajiny, nerešpektujú jej zákony, jej politický systém, čoraz otvorenejšie robia nátlak, podporený násilím, na prezidenta krajiny a jej ľud. Porušujú sa hranice krajiny, uplatňuje sa agresia, zabíjajú sa jej občania. Ničí sa majetok krajiny. Novo „nastrčený“ prezident Trump 6.apríla vyhlásil, že „chemický útok“ /podľa jeho názoru/ je, “hroznou urážkou pre celé ľudstvo“. A nebolo „hroznou urážkou pre ľudstvo“ použitie armádou USA plynu Agent Orange vo Vietname, s vážnymi následkami pre zdravie a životy nie stovky, ale státisícov ľudí? Nebolo „hroznou urážkou pre ľudstvo“ vypaľovanie americkými vojakmi napalmom celých pralesov, polí, dedín a mestečiek vo Vietname? Nebolo „hroznou urážkou pre ľudstvo“ bombardovanie bývalej Juhoslávie muníciou s ochudobneným uránom? USA vlastne majú šťastie, že sa v týchto, ale aj ďalších prípadoch nenašiel taký „spravodlivý pomstiteľ“ ako sú dnes USA, a za „urážku ľudstva“ netrestal raketovými údermi a bombardovaním „pôvodcov“ uvedeného zla. Dnes by Donald Trump asi nemal komu prezidentovať.

7.4.2017 

Pavol Suško - podpredseda KSS

Voľby sú súčasťou zápasu za budúcnosť Slovenska

xxxxxV očakávaní už „naštartovaného“ predvolebného zápasu a prípravy na parlamentné voľby v roku 2016 sa mnohí pýtajú, či sa KSS zúčastní volieb. Otázka je logická: po dvojich po sebe nasledujúcich parlamentných voľbach s veľmi nízkym počtom získaných hlasov má ešte strana odvahu a silu ísť do ďalšieho volebného súboja? Naviac, fakt že strana nemá už teraz po Slovensku, ako iné strany, billboardy, noviny, letáky, priestor v televíznych a rozhlasových diskusiách dáva tušiť, že strana neovplýva peniazmi, ani podporou bohatých sponzorov.

kss.sk/parlamentne-volby-2016/ucast-kss-vo-volbach-do-nr-sr.html

Čaká nás naliehavá výzva - Občiansky odpor

PREČÍTANÉ: 114X

.....V čase úpadku je nevyhnutné, aby boli naše myšlienky čo najzreteľnejšie, srdce čo najhorlivejšie a odvaha čo najväčšia!

            Názov tohto článku som si vybral zámerne. Nech jeho oprávnenosť posúdi čitateľ.

Už od nepamäti Komunistická strana a Zväz protifašistických bojovníkov kráčali ruka v ruke, bok po boku, spoločnou cestou. Spoločnou cestou, cez rôzne úskalia, problémy, historické udalostí a rôzne spoločenské či štátne zoskupenia. Dá sa povedať, že až do roku 1989, a možno i trochu ďalej, zdieľali tieto dva subjekty, spoločné názory, myšlienky a ciele. Prečo sa odrazu – v súčasnosti - SZPB, akoby od svojich cieľov, myšlienok a poslania začal vzďaľovať Komunistickej strane. Načrime trochu do histórie vzniku týchto, ešte donedávna, rovnocenných subjektov a pátrajme po ich príčine.

            Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB), skôr než začal existovať s týmto názvom prekonal niekoľko historických období. Je však namieste povedať, že ani jedno z jeho predchádzajúcich období sa neodkláňalo od myšlienok, ktoré má zakotvené vo svojich stanovách a to hlavne pod bodom č.7 : “ Verejne vystupovať proti extrémnym silám propagujúcim nacionalizmus, rasizmus, neoľudáctvo a xenofóbiu“. Prečo som upriamil pozornosť práve na  tento bod, bude vysvetlené ďalej v tomto článku.

            To, že SZPB prekonal niekoľko historických období, udáva jeho história, ktorá siaha ešte do obdobia Ľudovíta Štúra, aj keď sa v tomto období hovorí ešte len o národnooslobodzovacom boji, ktorý začali praktizovať štúrovci a ktorý vyvrcholil Slovenským národným povstaním. Prvým historickým medzníkom pre SZPB sa stal rok 1945, kedy bola obnovená činnosť Československej obce legionárskej, ktorá združovala v tomto období 2 samostatné zložky :

• Združenie zahraničných vojakov.
• Združenie prvého odboja.

            Nebudem ďalej pokračovať v podrobnej histórii, ktorá bezprostredne predchádzala samotnému vzniku Zväzu protifašistických bojovníkov. Preto prejdem priamo do roku 1951. Konkrétne v dňoch 17.-18.11.1951 sa uskutočnila zlučovacia konferencia Zväzu bojovníkov za slobodu (SBS), ktorý združoval účastníkov národnooslobodzovacieho a protifašistického odboja I. a II. svetovej vojny v Čechách a Zväzu ľudových protifašistických bojovníkov (SĽUB), ktorý združoval obdobných účastníkov na Slovensku. Na konferencii, na ktorej sa zúčastnilo 200 delegátov, bol prijatý jednotný názov :“Zväz protifašistických bojovníkov“ (SPB). Tak, ako prechádzal vývoj v ČSR a neskôr ČSSR, prechádzal aj vývoj v tomto združení, čo malo za následok, že 19.-20.2.1969 sa v Bratislave konal ustanovujúci zjazd Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) a 25.-26.3.1969 sa v Prahe konal ustanovujúci zjazd Československého zväzu protifašistických bojovníkov (ČSPB). V  Čechách tento vývoj  pokračoval ďalej až do roku 1992.

            Ozrejmime si teraz históriu Komunistickej strany na našom území, aby sme mohli KSS a SZPB navzájom porovnať, prihliadnuc na obdobia ich vzniku a na ich poslanie.

            Hneď na začiatku je potrebné spomenúť, že história vzniku KSS je o niečo bohatšia. Nedá sa jednoznačne skonštatovať, že komunistická strana vznikla v roku 1921 a od tejto doby sa jej činnosť vyvíjala podľa schváleného programu. Tak, ako sa menil vývoj v našej spoločnosti,  tak sa menil i v strane. Vedenie strany muselo pružne reagovať na jednotlivé udalosti, ktoré ovplyvňovali Československo, ale hlavne územie samotného Slovenska. Boli časy, kedy komunistická strana musela prechádzať do ilegality a musela vedieť, kedy z nej vystúpiť a aktívne sa zapájať, z väčšou razanciou, do celo republikového diania. Tým, že Slovensko bolo viac agrárne, ako Čechy, mala i komunistická strana na Slovensku iné podmienky pre svoju činnosť, poväčšine i neľahké.

            Ako som už vyššie uviedol, Komunistická strana Československá vznikla v roku 1921. Radikálna marxistická ľavica z Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej sa odštiepila a v dňoch 16.-17.1.1921 na ľubochnianskom zjazde a v Ružomberku vznikla samostatná sekcia marxistickej ľavice Slovenska. V máji 1921 sa tento prúd spojil s českou sekciou v Prahe, čím vznikol medzník ustanovujúceho zjazdu KSČ. Hlavným cieľom komunistickej strany bola sociálne spravodlivá spoločnosť s predpokladom slobody a rovnosti občanov. Cesta k vytýčenému cieľu, mala viesť prostredníctvom socialistickej revolúcie  s následným nastolením diktatúry proletariátu, ktorá zahŕňala revolučné opatrenia v ekonomickej a politickej oblasti. Tie predstavovali predovšetkým pozemkovú reformu a likvidáciu súkromného vlastníctva. Toto všetko sa udialo pod vedením komunistickej strany vo februári 1948. Víťazstvo robotníckej triedy, na čele s komunistickou stranou nad buržoáziou vo februári 1948, bolo vyvrcholením myšlienok obsiahnutých v Košickom vládnom programe a Slovenskom národnom povstaní. Pod vedením komunistickej strany sa začala budovať nová spoločnosť, kde buržoázia prestala mať svoje mocenské postavenie. Začala nová etapa budovania ČSR a nástup k budovaniu socializmu podľa hesla : „ Každému podľa množstva a kvality vykonanej práce“, ktoré neskôr malo prerásť do : „ Každému podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb“. Komunistická strana  posilnená svojim revolučným poslaním úspešne zdolávala rôzne prekážky a nástrahy v rokoch 50-tých a v rokoch 1967 – 1972. Vybudovala rozvinutú socialistickú spoločnosť a občania žijúci v tejto spoločnosti nepoznali čo je to bieda, nezamestnanosť, korupcia a kriminalita tak, ako to poznáme v súčasnosti. Občania mali prácu, sociálne istoty a nepoznali vykorisťovanie človeka človekom. Toto všetko trvalo až do novembra roku 1989, kedy došlo vplyvom „Západu“ a vnútorných anti-socialistických živlov k rozbitiu socialistického systému. Komunistické strany v Európe, ako aj ich čelní predstavitelia, podcenili tento vývoj v Európe a dopustili stratu svojich mocenských pozícií a tým aj stratu sociálnych istôt občanov. Po roku 1989 sa komunistická strana pretransformovala do Strany demokratickej ľavice (SDĽ), čo nebolo najšťastnejšie riešenie. V roku 1992, KSS obnovila svoju činnosť, jej novozvolené vedenie sa občanom ospravedlnilo za chyby  bývalého vedenia a začalo budovať komunistickú stranu nového typu, na historických princípoch marxismu-leninizmu v novej epoche. KS ostala verná myšlienke socializmu, myšlienke sociálnej rovnosti občanov a sebestačnosti. Inými slovami povedané, KS ostala verná myšlienke návratu k socializmu. Toľko ku skrátenej histórii jedného i druhého subjektu, ale poďme teraz k otázke poslania SZPB, aby sme tak mohli dať odpoveď na našu otázku nastolenú v názve tohto článku.

            V poslednom období sledujem, ako sa SZPB odkláňa od svojho historického poslania a mám pocit, že sa hrá na mŕtveho chrobáka. Neustále ma o tom presviedčajú vyjadrenia čelných predstaviteľov SZPB na ktorejkoľvek úrovni. Kým donedávna KSS spolu s predstaviteľmi SZPB kráčali v popredí, v súčasnosti už tomu tak nie je. O tomto mojom tvrdení ma presviedčajú akcie, ktoré sme donedávna robili spoločne, a rétorika funkcionárov SZPB pri týchto jednotlivých akciách, v ich prejavoch na verejnosti na celoštátnej i okresných úrovniach. Tak napr. pri kladení vencov k pomníkom padlých hrdinov, kde sme ešte donedávna boli spoločne na čele sprievodu, dnes KSS je odsúvaná na chvost tohto sprievodu. Kým KSS bojuje na verejnosti proti prekrúcaniu slovenských dejín, SZPB ticho súhlasí. Akosi sa pozabudlo na vrcholných predstaviteľov, členov KSS, Karola Šmidkého, Gustáva Husáka a Ladislava Novomeského, ktorí v SNP zohrali nemalú úlohu, ako predstavitelia SNR, lebo pri pomníkoch  či už v B. Bystrici, alebo na okresoch, tieto mená v prejavoch funkcionárov SZPB absentujú, akoby vôbec v tom čase neexistovali. Pozabudlo sa i na Vianočnú dohodu z roku 1943 a ich predstaviteľov vrátane Lettricha a Ursinyho, s ktorými Šmidke, Husák a Novomeský nadviazali spoluprácu a vytvorili širšiu základňu pre vznik SNP. SZPB nevidel (nechcel vidieť?) ani skutočnosť vyvesených dvoch čiernych zástav na VÚC v B. Bystrici počas osláv 71. výročia SNP. Ba dokonca akcia, ktorú v tento deň poriadala KSS spoločne s Chartou 2015 na námestí SNP pod názvom „Pochod brigády nesmrteľných“, členovia SZPB jednoducho odignorovali. Odignorovali spomienku na účastníkov SNP, padlých počas SNP a väznených v koncentračných, či pracovných táboroch, z ktorých sa veľká časť už nevrátila. Odignorovali vyčíňanie fašizmu v období počas II. svetovej vojny a počas SNP na slovenskom národe. Ako mám tomu rozumieť, že počas osláv SNP na celoštátnej a okresnej úrovni z úst predstaviteľov SZPB ani raz nezazneli zverstvá, ktoré stvárajú USA a NATO na obyvateľoch tejto planéty zodpovedajúce praktikám fašistického Nemecka počas II. svetovej vojny. Nepočul som ani raz, aby pri prejavoch z ich úst zaznelo, že NATO je zločinecká organizácia a že vojská USA sú agresori, ktoré sa slobodne producírujú po celom svete. Nepočul som z ich úst ani raz, aby vyslovili znepokojenie nad nástupom fašizmu na Ukrajine, či inde v Európe. Ako teda plní SZPB svoje poslanie a ciele v boji proti fašizmu, ktoré mu ukladajú jeho stanovy ? Či stačí dbať o sociálne a zdravotné zabezpečenie členov SZPB, najmä priamych účastníkov odboja v II. svetovej vojne, držiteľov Osvedčenia podľa zákona č. 255/1946 Zb. tak, ako to majú uvedené v bode 8 stanov? Veď týchto členov rok čo rok ubúda a nakoniec už nebude  o koho sa starať, lebo všetci títo účastníci vymrú.

            Ústav pamäti národa sa podieľa na dehonestácii SNP tým, že prekrúca ich dejiny a obhajuje ľudácky režim a jeho exponentov z rokov 1939 – 1945. Ústav, ktorý je financovaný štátom, si dovoľuje prekrúcať dejiny našich otcov, dedov a pradedov, ktorí svojou krvou tieto dejiny písali. KSS poukazuje na tieto skutočností. Prečo SZPB mlčí? Začínam mať dojem, že ich vedenie sa riadi už dlhšiu dobu heslom :“Koho chlieb ješ, toho boha chváľ!“. Je verejným tajomstvom, že SZPB je financovaný vládnym SMER-om, ktorý vodu káže a víno pije. SZPB tým zapredáva odkaz svojej histórie. Keď sa pýtam súčasného vedenia SZPB, koho budú , ako združenie, podporovať v nasledujúcich voľbách, nedostávam jednoznačnú odpoveď, čím som nadobudol presvedčenie, že KSS nie je ich prioritou. Prečo je tomu tak, že SZPB nebojuje za lepšie postavenie občanov? Odpoveď je jednoduchá. Vo vedení SZPB sú funkcionári, ktorým neležia na srdci komunistické ciele a komunistické myšlienky – blaho občanov. Odklon od myšlienok komunistickej ideológie, s ktorou v minulosti SZPB kráčal ruka v ruke spoločne s KSS, je evidentný a dovolím si tvrdiť, že svoje opraty ťahajú vpravo. Nežijúci „odbojári“ sa musia obracať v hrobe, lebo SZPB šliape po ich hodnotách, keď v SNP bojovali za lepšiu budúcnosť, ktorá sa volá socializmus. KSS stojí pevne na svojich dejinných základoch, aj keď niektorí jej bývalí členovia sa to snažia spochybňovať. Je potrebné konečne začať nazývať veci pravým menom.

            Tak čo čitateľ, ako je to? Komunistická strana Slovenska verzus Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, alebo naopak? Stanovy SZPB sú pre ich členov a funkcionárov podstatné alebo nie sú podstatné? Tak teda, čo je príčinou správania sa funkcionárov i niektorých členov SZPB v súčasnosti? Odpoveď je jednoznačná a nachádza sa práve v tomto článku. Pevne verím, že sa členom SZPB otvoria oči, zjednajú nápravu a vratia sa k svojim predurčeným hodnotám.

Michal Vojník.

Odkaz Slovenského národného povstania.

            Dňa 29.08.2015 som sa zúčastnil v Banskej Bystrici na oslavách 71. výročia SNP. V uvedený deň sa na Námestí SNP v Banskej Bystrici uskutočnila aj akcia pochod Brigády nesmrteľných, ktorú poriadala KSS spoločne s Chartou 2015. Skôr než pristúpim k hodnoteniu druhého podujatia, dovoľte pár slov o samotných oslavách 71. výročia SNP, ktoré začalo v uvedený deň o 10,00 hodine preletom stíhačiek ponad pamätník SNP. Súčasne začal akt kladenia vencov vládnymi činiteľmi SR, zahraničnými delegáciami, ktorých bolo 31 a politickými stranami, medzi ktorými som videl až jednu, a to Komunistickú stranu Slovenska. Najviac ma udivila skutočnosť, že KSS mala v areály SNP vyhradené miesto pre 7 členov delegácie. Prečo to spomínam. Áno, udivila ma táto skutočnosť predovšetkým preto, lebo na KSS sa doposiaľ vždy zabúdalo a zabúda sa i dnes. Zrejme naším čelným vládnym predstaviteľom vadí skutočnosť, že KSS v dejinách SNP zohrala nemalú úlohu. Našej garnitúre vadí i to, že KSS sa svojou účasťou na takýchto akciách neustále pripomína. Vadí im to, lebo ani jeden z čelných funkcionárov štátu, túto skutočnosť vo svojich prejavoch nespomenul. Rečníci nespomenuli účasť KSS v SNP a nespomenuli ani to, akú úlohu KSS v SNP zohrávala. Zabudli pomenovať, kto patril medzi aktérov SNP. Jednoducho zabudli na Novomeského, Šmidkého, Husáka a ďalších, ktorí v tom čase mali nemalý svoj podiel na SNP, opomenuli ich vo svojich prejavoch, lebo by nedajbože museli spomenúť ich príslušnosť ku KSS, čo sa v dnešnej dobe už nenosí. KSS naši politici jednoducho vymazali z dejín slovenského národa a pomaly sa vytráca i z vyučovania na školách. KSS je jednoducho v dnešnej dobe nemoderná, je zločinecká a mala by byť celospoločensky zakázaná. Chcú občanom, ale hlavne mládeži nahovoriť, že KSS je zločineckou organizáciou a Rusko je agresor. Začína sa glorifikovať účasť USA a ostatných západných mocností v 2. svetovej vojne a začínajú sa uprednostňovať ich úspechy, pred úspechmi ČA a 1. čsl. armádneho zboru. V tomto smere sa začínajú už aj prekrúcať dejiny. Kým prezident SR bol vo svojom prejave, oproti doterajším svojim prejavom, zdržanlivým a predseda vlády, ako vždy, vo svojom prejave povedal to, čo občania SR chceli počuť, tak predseda NR SR pán Pellegrini, vo svojom prejave dospel až tak ďaleko, že obvinil komunistov z vytláčania protifašistických bojovníkov na okraj spoločnosti. Protifašistických bojovníkov, ktorí v tom čase bojovali na strane západných spojencov, údajne komunisti prenasledovali, ba dokonca zatvárali. Áno, zatvárali tých, ktorí chceli žiť zo svojej odbojárskej podstaty, za cenu porušovania zákonov. Zatvárali tých, ktorí rozvracali socialistickú štátnosť a ktorí sa snažili zvrátiť vývoj v spoločnosti, späť k buržoáznemu zriadeniu.

            Toto všetko spomínam preto, lebo dnešná doba je veľmi zlá a nedá sa vôbec porovnať so socialistickou dobou spred roku 1989. Občania SR si to uvedomujú, ale nič nerobia pre to, aby svoju nespokojnosť dávali najavo, až na pár výnimiek. Všetky negatíva, ktoré sa po roku 1989 objavili v našom každodennom živote, adresne pomenoval predseda ÚV KSS, PhDr. Jozef Hrdlička, vo svojom prejave na námestí SNP pri príležitosti konanej akcie „Pochod brigády nesmrteľných“, ktorú zorganizovala KSS spoločne s Chartou 2015 a po ňom aj ďalší rečníci : A. Bekmatov – Front ľavicovej mládeže, MUDr. A. Janco – hovorca CHARTY 2015 a B. Fábry – zástupca Slovensko-ruskej spoločnosti. Aj napriek tomu, že táto akcia bola plánovaná a propagovaná cez sociálne siete, nebola akciou, čo do počtu účastníkov, nejako zvlášť početnou. Najviac ma zarazila skutočnosť, že sa jej nezúčastnili ani protifašistickí bojovníci, pokiaľ to neboli zároveň aj členovia KSS. Ba dokonca sa tejto akcie nezúčastnili ani niektoré strany, ktoré o sebe tvrdia, že sú ľavicové a ktoré sa pred samotnou akciou k nej hlásili. Vadí mi aj to, že protifašistickí bojovníci, ktorí sú organizovaní vo Zväze protifašistických bojovníkov na Slovensku pomaly zabúdajú, ak už celkom nezabudli na KSS, ktorá si túto skupinu občanov vždy vážila a váži si ju aj dnes. Vadí mi, že táto skupina občanov sa bratríčkuje so SMER-om viac než s KSS, so SMER-om, ktorý ich finančne podporuje, ale ktorý v SNP nezohral žiadnu úlohu a pre SNP nič neznamenal a nič neznamená. SZPB akosi pozabudol na utrpenia, ktoré spoločne prežil s komunistami a to nielen nie len v SNP. Avšak najsmutnejšie na celom dni 29.augusta boli dve (!) čierne zástavy, ktoré sa majestátne týčili na Banskobystrickom VÚC. Predseda VÚC prostredníctvom svojho hovorcu to okomentoval slovami, že vraj preto, aby si uctili mŕtvych. My vieme veľmi dobre, prečo tieto zástavy neboli štátne ale čierne. My vieme čítať i medzi riadkami. Človek, ktorý sa verejne hlási k fašistickému Slovenskému štátu, nemá právo zastávať akékoľvek verejné funkcie a je veľmi smutné, že má dostatok svojich voličov, ktorí s ním zdieľajú fašistické myšlienky, aj keď sa k nim verejne nehlásia. Pochod Brigády nesmrteľných bol manifestáciou a uctenia si pamiatky tých, ktorí sa najviac zaslúžili o povojnový život na Slovensku v SNP, pamiatky tých, ktorí položili svoje životy v SNP, aby sme sa my mohli mať lepšie, uctenia si pamiatky tých, ktorí počas SNP boli fašistami zlapaní a odvlečení do koncentračných či pracovných táborov a uctenia si pamiatky i tých, ktorí to všetko prežili a žili, resp. ešte i dnes žijú medzi nami, aj keď vo svojej starobe musia žiť a trpieť v spoločnosti, ktorá nebola a nie je ich predstavou. Musia sa denne zmierovať s vedomím, že toto nieje ich socialistická spoločnosť, spoločnosť za ktorú bojovali a za ktorú ich spolubojovníci položili svoje životy a na ktorých sa pomaly zabúda. Z uvedeného dôvodu sa práve preto v deň 71. výročia SNP konala táto akcia a so vztýčenými fotografiami účastníkov SNP chceli organizátori podujatia pripomenúť odkaz, že títo ľudia tu boli, sú tu a že títo ľudia svojou krvou a utrpením písali dejiny SNP.

            Vážení občania, nedopusťme, aby odkaz SNP zapadol do zabudnutia, nedopusťme, aby tento odkaz bol pošliapaný a zneuctený a nedopusťme ani to, aby boli prekrútené dejiny SNP. Robme všetko preto, aby sme šírili pravdivé myšlienky účastníkov SNP a aby SNP malo nezastupiteľné miesto v dejinách slovenského národa. Česť a sláva nesmrteľným hrdinom SNP. O rok pri pochode Brigády nesmrteľných dovidenia.

Mgr. Michal Vojník – predseda ZO KSS Michalovce.